VLK

Výrobcom hesiel a iným

Vraj toho mala dosť
a tak som nastúpil
a už sa zase trmácam
ponad rieku a tisíce sĺnk v nej
                                  cez most
kde je chodcom prechod zakázaný

Tak rýchlo
rýchlo na druhú stranu
sme len desať minút od počiatku
a pár krokov od konca

Prosím rýchlo
čím rýchlejšie tým lepšie


Presne tam
kde starci vyhodili

staré páchnuce rárohy
a spláchnuté rárohy
a zaplatené
i tie nezaplatené rárohy
čím viac tým lepšie
a rozbité nástroje
na ktorých hrali tak dávno

v modrých zábleskoch
v tramvajách

Kde stretávali bezdomovcov
s ceduľkou
ako vás nenávidia
okolo krku

A čakali že ktosi im vynadá
a sem-tam vystúpili na konečnej
v poslednej jari
na ktorú si spomeniem

Vraj príšerne páchli
nefér argumentami života
ktoré ťahám vo vrecku
mojej bundy

a akosi stále zabúdam vystúpiť

 

 

Tisíce...

Počul som
        tisíce šepkajúcich a rieku
              ako utekajú včerajšku
                    pred nočnými lampami
                            v meste,ktoré nespí


Tisíce ctihodných
      a všetko vo vnútri
            je stvorené z kameňov
                    roztratených pod mostom
                            kam čiasi ruka dopísala
                                   ako zbožnuje
                                       celý tento most
                                a náhle zabudla kedy
                                       keď ráno prešli
                        tisíce mlčanlivých občanov
                                       na druhú stranu

                                  Viac už sa nevrátila

 

 

Zopár kostí...

Svetová veľmoc titulkov
                práve ukončila svoju činnosť
                               v použitom odpadkovom koši
                                                                      pri moste

Tam kde som si predstavoval
               špinavý koniec rieky
                       a nezmyselnosť čakania
                             na auto sa stratila s horiacimi očami
                                                                     pri moste

Tam kde bezzubé deti
                kričia do rieky
                            nech to vzdá
                                       a sypú zo seba
                                                 predplatené slová

Tam kde sa zdalo
                že to už príde celkom zadarmo


Ale prázdne reči nestíchli
                na drevenej doske
                         v spánku nemocničných chodieb
                                     ktoré pre nedostatok detí
                                                         určite raz zavrú

 

 

Už viem čo znamená, že svet...

Ukázala si mi to najkrajšie miesto
                    aké som kedy videl
na ruinách starého sveta
                a ja som sa nezmohol
                          na jediné slovo

Vrátil som sa
                a autá vyspevovali pašie
                          na starobylé zvony
                                    zapadajúceho slnka
žalostne sa strácali v tuneli
                a ja som sa nezmohol
                          na jediné slovo
                                    ktoré by stálo aspoň
                                             za pár drobných

Nechcel som nikoho sklamať
a predsa
    biele labute sa vytratili
          keď som sa vrátil počúvať bariéry
                 a ich odraz v podvečer

                       na hladine rieky

                             postava celá v čiernom
                                  s aktovkou v burácajúcom metre
                                       sa otočila s hrôzou v tvári

 

 

Až na počiatok

Kopa šialených obrazov
                               sa vynára z čiernej

Rád sa pýtam ľudí
nemyslíte predsa len dvakrát
                   na smutnú ženskú z podchodu
pozerá NAHOR
                   a ostatní o nej tvrdia
                                         že je bláznivá
chce spáchať samovraždu
                                   celkom sama

Nemyslíte predsa len dvakrát?

Pretože kedysi
             tristo intelektuálov
                       vzývalo jednu sprostú nádrž
             a možno pritom
                                  ešte aj spievali
             na ceste plnej tiel
                       vrah sa prebúdza
                                  až nadránom
                                              celý modrý

A je úplne isté
                   že mnohí pozerali NAHOR
a len tak vyčkávali
                   nálož trhaviny a múry
                          na daždivej parapetnej
                                     doske bez slobody


Ale vysvetlenie 
     to sa dávno vytratilo
              so zhrdzavenou nádržou
                     v daždi

 

 

"Iba mŕtvi sa neangaž...

"Iba mŕtvi sa neangažujú"  L.Ferlinghetti

 

Polnočný čas
                 je zbavený výšok
a tak vyhodil som smútok z piateho poschodia
a nechal som skočiť moju myseľ za ním
                do nočných pasáži
kde hľadáme lásku
                na počmáraných stenách a privolávame
                        vágnu spomienku na duchov
                                         a miesta plné krokov

Zapadnutý v ozvenách
                        čakám na oslepenie

Keď prídem nazad zatvorím okno
                        a pozriem na smútok zhora
                  až potom vykročím do ulíc
        a nebudem si všímať ozveny
a strach zo zavíjania cigaretovým dymom
              na mesiac pri splne
 
              veď už nič viac netreba lebo 

"Iba mŕtvi sa neangažujú"

 

 

Pred nebeskou bránou

Chcel som rozprávať príbeh prázdnym chodníkom
a napísať báseň ako protest na schodoch
a sadol som si do jednej veľmi pustej záhrady
s vytlčenými oknami ale všade naokolo bolo kopu ľudí
tiahnucích hystericky súmračnými chodníkmi za čímsi

A stal som sa súčasťou tej opustenej záhrady
odkopli ma do nej a na nič nečakali
preto som si zapálil cigaretu a nečakal

Aj tak nik neprišiel porezať sa na črepoch a vykrvácať
dosť bolo ináč povedanej lásky v básniach a prepitých piesňach
doznievajúce výbuchy z príliš veľkej diaľky ich netrápia
to je tá ich nenávistná láska
a krv na kvetoch kvílenie padlých

Ked zúrivý mesiac ešte nevyšiel

A môj posledný básnik zomrel aj tak pred tridsiatimitroma rokmi
smrť opradená legendami a jeho aj nadalej zarábajúce konto
Zomrel lebo chcel počuť poslednú báseň posledného básnika

A zúrivý mesiac ešte stále nevyšiel

Tak ležím a búcham o dvere
ked neverím v jeho imaginárny hlas
na miestach kde mi ho iní ukazovali

A padlí nespievajú vlečú sa pred východom zúrivého mesiaca
vybíjajú okná a v rukách držia spálené listy slávnych diel

Tak odklepnem popol na schodoch...aleluja
dosť bolo modlidieb za nič

A zúrivý mesiac práve vychádza