PETER PROKOPEC

***

V základnom tábore
gejzír prerazil pásmo granitu
a teraz je pripravený na sťatie
                             (hlavy?) –

výprava
            to bude mať ťažšie
než sľubovali prognózy

„Starší“
vyhadzujú pokazenú výstroj
zatiaľ čo sa v okolitých stanoch
           liahne  o p u s t e n o s ť
           namiesto živice –

(Tundra nesklopí zrak...)

 

 

Na brehu si pripadám o hladinu nižší

V období dažďov –
keď je schránka plná vtáctva
ktoré sa vyliahlo z anomálnej tmy
         implantovanej do vzduchu –
ma oziaba na chodidlách
výstup popri horskom potoku
(na brehu si pripadám
o hladinu nižší)

Inokedy
(pri sledovaní zostrelených vetiev)
natrafím na drevo
             ktoré rezonuje

Avšak –
až pokazená „horolezecká skoba“
mi umožňuje sledovať:
mráz kotúľajúci sa po kameni

A klíčiaci sneh zosadá
na iné
         svahy...

 

 

V tom rozhovore som sa narodil

... a ostali stepovať     na tom kuse černe
ktorý sa leskol od slín
             kvapkajúcich z vykĺbenej sánky
(nastal prechod zo vzduchu
             do spoločného prístrešia?!)

... a považovali ich za náter
       oškrabaný z predošlého lesa
                   (Pristupovali k nim opatrne
a niesli so sebou dary
                    & odchody z nástupíšť…)

(... nasleduje strofa       s vynechaným a
v dokonalom tichu                 a bezvetrí
                            na ktoré nedosiahneš)

... a v danom momentne
sa obaja udiali
                      na danom mieste –

v tom rozhovore           som sa narodil...

 

 

Stopy po husiach

Na koži
sa ešte aj dnes
dajú nájsť stopy po husiach.

Preto
je v noci počuť šum
      tečúcej vody -

to rieka lúpe kamene,
aby sa dostala k periu...

 

 

želanie

farba na stenách
sa odlupuje
                     ako viečka
a za ňou
sú noci ktoré  raz možno
                     z m o d r e j ú
                     na nepoznanie

a pár ľudí
vystúpilo pri Dunaji
aby spočítali
     cigarety
     trasúce sa na okraji
     pred miernym náklonom -

je to rovnaké
ako vtedy
keď som prvýkrát
ležal na zemi a želal si
aby tráva
              začala vrastať
                                   pomalšie
 do môjho
skleneného
dychu

 

 

***

možno nie je celkom fér
byť v noci viac melancholický
ako cez deň
ale keď vtedy
silnejšie bije do očí to
že sneh za oknom
je len rozsypané cyankáli
a že keď sa v izbe
zhasne svetlo
nie je
sa kam pohnúť

 

 

záznam z denníka

svetlá
okoloidúcich áut
r o z b í j a j ú
tmu na dlane
a jar
sa škriabe po stene
k môjmu
             oknu

 
21. marca, 2:37