MÁRIA FERENČUHOVÁ

French window

Bolesťou do hrdla: obliznuť ticho, vdýchnuť
ho.
Zbaviť sa farby okom z igelitu.
(Zábradlie je tu na to, aby pohľad neskákal
priamo do prázdna.)

 

 

plán mesta1

nemôže presvedčiť svoje líca o dôležitosti
vetra ukrytého v súkromnej jaskyni, kde smie
ukončiť svoj smer.
nedokáže  z ulíc vyťažiť kričiace pohľady,
hlasným haló sa zasmiať na cudziu, z ruky
jej vytrhnúť dáždnik-dar.
Nevládze vo vysokých knižniciach rozozvučať
Svoj dych, ani v odraze modrého skla stúpať
Priestorom.
a nechce ani odísť, pretože: hore sa ide len
hore (bruchom) a dolu len dolu (hlavou).
medzi je Ostré a Kyslé a Horké. medzi je
rozplavba tam a späť v beztiaži.

 

 

Bozk, 19. 1. 2002

V tvojej knihe, drahý Lo, je množstvo somarín
a jedna krásna veta o chorľavej Bude. A ešte
čosi o dlažbách. Nemám prečo písať ti niečo
viac. Tu ťa chcem mať hladkého, v susedstve
s tvojou oranžovou knihou, bez poznámok
ceruzou. Tu ťa chcem mať, v tejto pamäti,
také je rozhodnutie. Nepýtam si bozk:
hovorím ho.

 

 

Le Dépays
(1982 - 2002)

Ch. M.

vravíš, že tykanie nemá iný význam, než
naznačiť priepasť medzi tým, ktorý cestoval,
a tým, čo teraz píše.
trúfam si na základe spriaznenosti s tou, čo
práve v diaľke číta: s tebou.
vravíš, že tam, kde je ten komu tykáš, je čas
riekou, čo tečie iba v noci.
cudzie slová sú teraz tu a sú tvoje: vraj šíp
nemá o nič jasnejší cieľ ako život: podstatnou
je len zdvorilosť prejavená luku.
Asi takto chcú znieť v tejto reči.

 

 

Homeostáza

Spravodlivosť sa neusádza v zelenej a žltej,
no niekedy sú jej prisúdené zo zlosti.
Čas niekedy prudko tlačí na tvár, opuchne
z neho pera, a nie je viac možné uskočiť od
nechceného prirodzenou grimasou.
Nechuť: sa meria vždy od osi tela. Ak vychýli
smerovanie krokov o menej ako 45°, hovoríme
iba o vytočenosti. Ak ich presiahne, stáva sa
deviáciou.

 

 

I.

Pokrútený konár je stromom prijímaný
presne tak ako ten rovný. Aspoň napohľad.
Zratúvaš listy, hľadáš hmyz.
Prázdne hniezdo je však v tráve a viniť vietor
je zase zbytočné.

 

 

II.

Opieraš sa o pohľad, o hnedú, psiu, spomenieš
si na Arnolda, ktorý skočil kvôli srne pod
auto.
O barovú stoličku sa oprieť nedá, dokonca
aj stena sa ti vyhne. Spomenieš si na srnu,
ktorá kvôli ponárajúcemu sa ostrovu skočila
do rozvodnenej rieky.
Viniť rieku je tiež zbytočné.