ĽUBICA CHRISTOPHORY
Noviny
dnes čítam v tvárach
ako v novinách
čo je starého
Vnútro
Som žena
čo si kľukne nad lavór
aby očistila svoje vnútro
Vstaň aj ty a očisti sa
vstúp do svojich útrob
Oliva
Svet je niekedy malé miesto
na moje srdce,
cez priezor olivy
ti hľadím do tváre.
A nie je viac miesta na olej,
ktorý by hladko plynul
ranami
Ondřejník
Na vrchole Ondřejníka muž,
ktorý netuší, že je jediný,
čo ohýba krajiny
a okolo neho sväté ticho
a ja ako víchor,
ktorý láme vrcholy stromov
a narúša korene
Zmija
ak o tebe uvažujem
ako o horúcom kameni
som zmija?
V skle
keď odídeš
opäť sa zlámu obruče suda
víno opäť zhorkne
snažím sa vidieť
svoju trpkosť a farbu
proti svetlu
Zabíjačka
vždy som dokázala rezať
iba na povrchu
svoju krv som nechala tiecť
korytom
na zabíjačke sa jedlo tvoje mäso
hoci ja som bola sviňa
Veritas
už na mňa netlačíš
som vylisovaná
ako každé slušné víno
z mojej krvi
prežiješ zimu
Hviezda
Nechať svoju hviezdu vybuchnúť
- raz a navždy
Stať sa chladným meteoritom
v ničote
- kedysi som kvôli lesku
nevidela okolitú tmu
|