ĽUBICA CHRISTOPHORY

Noviny 

dnes čítam v tvárach
ako v novinách 

čo je starého

 

 

Vnútro

Som žena
čo si kľukne nad lavór

aby očistila svoje vnútro

Vstaň aj ty a očisti sa
vstúp do svojich útrob

 

 

Oliva

Svet je niekedy malé miesto
na moje srdce,

cez priezor olivy
ti hľadím do tváre.

A nie je viac miesta na olej,

ktorý by hladko plynul
ranami

 

 

Ondřejník

Na vrchole Ondřejníka muž,
ktorý netuší, že je jediný,
čo ohýba krajiny

a okolo neho sväté ticho

a ja ako víchor,
ktorý láme vrcholy stromov
a narúša korene

 

 

Zmija

ak o tebe uvažujem
ako o horúcom kameni 

som zmija?

 

 

V skle

keď odídeš

opäť sa zlámu obruče suda
víno opäť zhorkne

snažím sa vidieť
svoju trpkosť a farbu

proti svetlu

 

 

Zabíjačka

vždy som dokázala rezať
iba na povrchu

svoju krv som nechala tiecť
korytom 

na zabíjačke sa jedlo tvoje mäso
hoci ja som bola sviňa

 

 

Veritas

už na mňa netlačíš

som vylisovaná
ako každé slušné víno

z mojej krvi
prežiješ zimu

 

 

Hviezda

Nechať svoju hviezdu vybuchnúť
- raz a navždy

Stať sa chladným meteoritom
v ničote

- kedysi som kvôli lesku
nevidela okolitú tmu