Spomalené prítmie

Peter Bilý
Spomalené prítmie
VSSS Laurinská 2, Bratislava 2001

S veľkým, zväčša pozitívnym, ohlasom kritiky sa stretol Bilého básnický debut Spomalené prítmie (2001), ocenený Cenou Rudolfa Slobodu RUBATO 2001 a prémiou Ceny Ivana Kraska 2001. Zbierka oživuje mladú poéziu avangardnou smelosťou, dáva jej rozmer európskosti s príchuťou modernistickej bohémy a mimoliterárnej skutočnosti. Na pozadí básnických textov osciluje protiklad sakrálno-profánneho s jasnou dominanciou toho svetského. Tematický oblúk otvára svoje priestory exaltovanému opojeniu sa životom, skúsenostiam vaganta so ženami a láskou, ale predovšetkým je to úporné úsilie pretlmočiť poznanie umenia, filozofie a teológie tak, ako sa odzrkadľuje vo vlastnom poznaní a poznávaní autora. Bilý podáva čitateľsky a kriticky pozoruhodný výkon a provokuje spätnú väzbu.

Radoslav Matejov

ZA MÚROM. SPOMIENKA...

1.
Nepýtaj sa: “Prečo...”
Ten príbeh bol o nikom.
Napíšem ti niečo
popáleným jazykom.

Skutočnosť je passé,
ráno ma z nej oholia.
Na tvoj dotyk zhasnem.
Nemám krídla z popola.

2.
Aj by bolo treba odísť...
karta sa vraj obráti.
(Hudba ako plachá korisť:
osamelosť v objatí.)

 

 

KLÁŠTORNÁ BOHÉMA. S IKAROM...

 1.
Čítali sme každú slohu
o modlitbách
                     k neznámemu Bohu
o kláštornej bohéme.

Dnes nič z toho nevieme...

Ďalší útek z reality?
Plachá nostalgia po svete.
Sám žiť v sebe neprežitý.
S Ikarom navždy odletieť.

2.
V hre je len ticho.
Karty sú už zrátané.
Niekoľko mníchov
plače Bohu na dlane.

 

 

MEDZIHRY I.

(Via della Scrofa)

Trinásty mesiac. Dvanásť komnát. To by bolo niečo
(aj pre teba?), šepkať do mušle obnosené príbehy
o stŕpnutom viečku. Ruky máš studené ako útek
z jaskyne, nerozoznávaš vlastné písmo. Príliš
mnoho nočného prachu na stole, z ktorého
prečnievajú papiere, nevyprané záclony
na úzkostlivo umlčanom vedomí. Postav sa
pred zrkadlo, dole hlavou, možno odtiaľ vyskočí zajac a
odnesie ťa do svojho cylindra.

 

Peter Bilý * 1978 -  prozaik, básnik.
Žije v Španielsku. V súčasnosti je študentom psychológie na univerzite v La Coruni. Ešte pred publikovaním knižného debutu Spomalené prítmie (2001) oceneného Cenou Rudolfa Slobodu RUBATO 2001 a prémiou ceny Ivana Krasku 2001 získal viacero ocenení v literárnych súťažiach. Za preklad Apolinnairovho Zvieratníka bol ocenený 2. miestom na Cene Perly Bžochovej 2001. V roku 2002 vydal básnickú zbierku V zajatí obrazu (2002) a o rok neskôr básnickú bibliofíliu Insomnia (2003) v spoluautorstve s Martinom Vladom. Jeho prvý román Démon svätosti (2004) sa odohráva v Taliansku a Španielsku. Originálne v ňom podáva tému celibátu a sexu na pozadí existenčných a existencionálnych problémov. Vo svojom druhom prozaickom diele Vzbura anjelov (2005) Bilý nadväzuje na svoj predchádzajúci román nielen prostredníctvom postavy, ale aj kontrastom medzi cudzinou a domovom. Hoci ho naďalej priťahujú problémy sexuality a spirituality, zameriava sa na zobrazenie podnikateľského prostredia. Autorov hrdina aj naďalej zápasí s nemožnosťou zaradiť sa do sveta konzumu. Vyrovnáva sa s ním bolestivo na jednej strane no humorne na strane druhej, tak, aby pomohol čitateľovi nájsť v príbehu seba samého.
Svoju tvorbu a preklady z francúzskej (G. Appollinaire), španielskej (F. Garíca Lorca), hispánskej (O. Paz), galicíjskej (M. Rivas) a talianskej (G. Ungaretti, E. Sanguinetti, C. Pavese, P. P. Pasolini) literatúry publikoval v literárnych periodikách.